Energetické manažérstvo

Energia hrá ústrednú úlohu v hospodárskom rozvoji krajín a má kľúčový význam pre život ľudí. Spotreba energie vo svete neustále rastie.

Udržateľná energia je dôležitou súčasťou dlhodobej hospodárskej stratégie EÚ a jej opatrení na ochranu klímy.

Norma predstavuje účinný nástroj pre všetky typy organizácií na efektívne riadenie a zmenu situácie v oblasti spotreby energie.

Norma si kladie za cieľ poskytnúť organizáciám a spoločnostiam jednotný rámec a nákladovo efektívny nástroj na podporu systémov a procesov potrebných na zvýšenie energetickej efektívnosti. Zároveň by mala zabezpečiť, že sa energetický manažment stane integrálnou súčasťou organizačných štruktúr spoločností.

neoddeliteľnú súčasť celkového systému manažérstva organizácie. Zahŕňa organizačnú štruktúru, plánovacie a kontrolné činnosti, zdroje, zodpovednosti, pracovné postupy, procesy a zdroje pre plnenie energetickej politiky, cieľov a programov energetického manažérstva organizácie a zabezpečenie jej kontinuálneho zlepšovania v oblasti spotreby energie.

• zlepšenie ich energetickej efektívnosti,
• zníženie energetickej náročnosti procesov,
• rozšírenie environmentálne povedomia zamestnancov vo vzťahu k spotrebe energie,
• zvýšenie konkurencieschopnosti a
• environmentálneho profilu systematickým a trvalo udržateľným spôsobom.

Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu (ISO) vydala 21. augusta 2018 revidovanú normu ISO 50001: 2018 k systémom energetického manažérstva (EnMS). Vydanie príslušnej STN sa očakáva rádovo za niekoľko mesiacov.
Povinnosťou certifikačných orgánov bude teraz požiadať príslušnú akreditačnú inštitúciu o akreditáciu podľa novej normy tak, aby bola udelená do 18 mesiacov. Po tejto lehote nebudú môcť certifikačné orgány vykonávať audity podľa pôvodnej verzie normy. Prechod na novú normu u existujúcich zákazníkov bude možné vykonať v rámci kontrolných alebo predlžovacích auditov.

Hlavné zmeny a nové požadavky:

Rovnako ako ISO 9001, ISO 14001 a ISO 45001, i ISO 50001 je prevedená do tzv. štruktúry vysokej úrovne (High Level Structure), ktorá je zrejmá v počte i názve hlavných kapitol normy. To umožní oveľa ľahšie integráciu systému do existujúceho integrovaného systému manažérstva (IMS).
Organizácia stanoví interné a externé aspekty, ktoré sú relevantné pre ich EnMS a ktoré majú pozitívny alebo negatívny vplyv na organizáciu. Ako príklad externých aspektov možno uviesť náklady na energie, uhlíkové emisie a klimatické zmeny.
Zainteresovaná (zúčastnená) strana je osoba alebo organizácia, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie alebo činnosť alebo nimi môže byť sama ovplyvnená alebo sa nimi cíti byť ovplyvnená. Je na organizácii, aby sama určila tie zainteresované strany, ktoré sú relevantné pre jej EnMS a identifikovala ich potreby, očakávania a požiadavky na zhodu.
Organizácia tiež musí zvážiť potenciálne riziká a príležitosti, ktoré súvisia s jej systémom hospodárenia s energiami a podľa nich plánovať svoje aktivity. Určené riziká a príležitosti musia byť písomne zdokumentované a pravidelne revidovaného (napr. Vývoj cien energií, bezpečnosť dodávok energií, najlepšie dostupné techniky, zmeny legislatívy a pod.).
Vrcholové vedenie sa bude musieť viac zapojiť do rozvoja a používania systému energetického manažérstva, než ako tomu bolo podľa predchádzajúcej verzie normy. Bude totiž povinne ručiť za to, že EnMS dosiahne očakávaných výsledkov a jeho princípy budú obsiahnuté v prevádzkových postupoch a podnikových procesoch. Na druhú stranu už nebude požadovať formálne ustanovenia predstaviteľa vedenia pre EnMS. Namiesto toho bude za efektívnu implementáciu EnMS spoločne zodpovedný celý vrcholový manažment. Možno však predpokladať, že, podľa typu a veľkosti organizácie, bude funkcia predstaviteľa vedenia zachovaná.
Novela zahŕňa aj prísnejšie požiadavku na metódy monitorovania, merania a vyhodnocovania energetickej výkonnosti. Väčší dôraz bude kladený na statické faktory, ako napríklad východiskového stavu spotreby energie pri dlhodobej zmene veľkosti podniku alebo zmeny produktového mixu. Norma vyžaduje od organizácie, aby štandardizovala ukazovatele energetickej výkonnosti (EPI) a súvisiaceho východiskového stavu spotreby energie, a to najmä tam, kde prípadné výkyvy môžu ovplyvniť energetickú výkonnosť. Norma ISO 50001 vo svojom texte odkazuje niekoľkokrát na normy ISO 50006 a ISO 50015, ktoré, hoci nie sú pre EnMS obligatórne, môžu poskytnúť praktickú pomoc a podporu.